Malinkaté množstvo, veľký účinok!

Koľko druhov sekundárnych rastlinných látok nám príroda ponúka, ešte nie ne vybádané. Účinnosť doteraz známych cca 10.000 druhov je však zdravie podporujúce.

Sekundárne rastlinné látky sa v rastlinách netvoria v prvej línií pre ich rast, ale ako ochrana pred UV- žiarením, škodcami či pred chorobami alebo pre tvorbu farby. Tieto bioaktívne látky sú tvorené rastlinami v patrnom množstve ale ich účinok sa rovná liečivu,  ktoré vytvorila príroda. Ku najznámejším patria karotenoidy, ktoré sa vyskytujú v žlto-oranžovom ovocí a zelenine ako mrkva, marhuľa, ale aj v listovej zelenine ako špenát a kel kučeravý. Glukozinoláty dodávajú kelovým druhom ako aj chrenu, žeruche a horčici ich špecifickú štipľavú či korenistú chuť. Fytosteroly  – ktorých štruktúra sa podobá cholesterolu – napr. v slnečnicových jadierkach, sezamových semienkach a sójových bôboch.

Polyfenoly a flavonoidy ako triesloviny prepožičiavajú mnohým rastlinám ich horkú chuť alebo prispievajú k sfarbeniu určitých druhov ovocia ako čerešne, marhule a bobuľovité ovocie. Saponíny sú horké látky – vyskytujú sa v sóji, hrachu, fazule a v špenáte, v rozmaríne a v šalvii. Sulfidy sa vyskytujú hlavne v cibuli, v cesnaku a v póre.

Malé multitalenty

Spočiatku sa pre človeka sekundárne rastlinné látky považovali za jedovaté, až kým vedci nepotvrdili nasledovné vlastnosti:

Sulfidy pôsobia antibakteriálne, majú teda schopnosť odvrátiť rad patogénov.

Karotenoidy, sulfidy, glukozinoláty a saponíny – týmto látkam sa pripisuje antikarcinogénny účinok, teda predchádzajú rakovinovým ochoreniam. 

Karotenoidy znižujú hladinu cholesterolu ako aj riziko srdcového infarktu a sú považované za antioxidanty čo znamená že napomáhajú v boji s kyslíkovými-voľnými radikálmi. 

Rovnako ako aj saponíny sú imunomodulačné teda posilňujú imunitný systém. 

Fytosteroly zabezpečujú nízku hladinu cholesterolu a bránia rakovine hrubého čreva. 

Polyfenolom a flavonoidom sa pripisuje  takmer celý známy rozsah zdravotných výhod na ľudský organizmus. 

V zdravej a pestrej strave prijímame cca 1,5 g druhotných rastlinných látok prirodzeným spôsobom, vegetariáni prijímajú približne dvojnásobné množstvo

Sekundárne rastlinné látky posilňujú imunitný systém, chránia pred voľnými radikálmi zabíjajú patogény a oveľa viac. Na rozdiel od primárnych rastlinných látok (sacharidy, tuky, bielkoviny, vitamíny, minerály) nemajú sekundárne rastlinné látky nutričné vlastnosti pre ľudský organizmus.

Zosumarizované sa v literatúre používajú nasledovné vlastnosti sekundárnych rastlinných látok:

• antikarcinogénne účinky (antagonisti vzniku rakoviny)

• antioxidačný účinok (zabraňuje poškodeniu voľnými radikálmi)

• antimikrobiálna aktivita (pôsobia efektívne proti mikroorganizmom)

• imunomodulačné (ovplyvňujúce imunitný systém)

• ovplyvňovanie krvného tlaku

• vplyv na hladinu cukru v krvi

• podporuje zažívacie

• protizápalový účinok

• antitrombotický účinok (antagonisti pri tvorbe krvných zrazenín)

• zníženie hladiny cholesterolu 

Scroll to Top