Malinkaté množstvo, veľký účinok!

Vláknina vo výžive

Koľko druhov sekundárnych rastlinných látok nám príroda ponúka, ešte nie ne vybádané. Účinnosť doteraz známych cca 10.000 druhov je však zdravie podporujúce.

Sekundárne rastlinné látky sa v rastlinách netvoria v prvej línií pre ich rast, ale ako ochrana pred UV- žiarením, škodcami či pred chorobami alebo pre tvorbu farby. Tieto bioaktívne látky sú tvorené rastlinami v patrnom množstve ale ich účinok sa rovná liečivu,  ktoré vytvorila príroda. Ku najznámejším patria karotenoidy, ktoré sa vyskytujú v žlto-oranžovom ovocí a zelenine ako mrkva, marhuľa, ale aj v listovej zelenine ako špenát a kel kučeravý. Glukozinoláty dodávajú kelovým druhom ako aj chrenu, žeruche a horčici ich špecifickú štipľavú či korenistú chuť. Fytosteroly  – ktorých štruktúra sa podobá cholesterolu – napr. v slnečnicových jadierkach, sezamových semienkach a sójových bôboch.

Polyfenoly a flavonoidy ako triesloviny prepožičiavajú mnohým rastlinám ich horkú chuť alebo prispievajú k sfarbeniu určitých druhov ovocia ako čerešne, marhule a bobuľovité ovocie. Saponíny sú horké látky – vyskytujú sa v sóji, hrachu, fazule a v špenáte, v rozmaríne a v šalvii. Sulfidy sa vyskytujú hlavne v cibuli, v cesnaku a v póre.

Malé multitalenty

Spočiatku sa pre človeka sekundárne rastlinné látky považovali za jedovaté, až kým vedci nepotvrdili nasledovné vlastnosti:

Sulfidy pôsobia antibakteriálne, majú teda schopnosť odvrátiť rad patogénov.

Karotenoidy, sulfidy, glukozinoláty a saponíny – týmto látkam sa pripisuje antikarcinogénny účinok, teda predchádzajú rakovinovým ochoreniam. 

Karotenoidy znižujú hladinu cholesterolu ako aj riziko srdcového infarktu a sú považované za antioxidanty čo znamená že napomáhajú v boji s kyslíkovými-voľnými radikálmi. 

Rovnako ako aj saponíny sú imunomodulačné teda posilňujú imunitný systém. 

Fytosteroly zabezpečujú nízku hladinu cholesterolu a bránia rakovine hrubého čreva. 

Polyfenolom a flavonoidom sa pripisuje  takmer celý známy rozsah zdravotných výhod na ľudský organizmus. 

V zdravej a pestrej strave prijímame cca 1,5 g druhotných rastlinných látok prirodzeným spôsobom, vegetariáni prijímajú približne dvojnásobné množstvo

Sekundárne rastlinné látky posilňujú imunitný systém, chránia pred voľnými radikálmi zabíjajú patogény a oveľa viac. Na rozdiel od primárnych rastlinných látok (sacharidy, tuky, bielkoviny, vitamíny, minerály) nemajú sekundárne rastlinné látky nutričné vlastnosti pre ľudský organizmus.

Zosumarizované sa v literatúre používajú nasledovné vlastnosti sekundárnych rastlinných látok:

  • antikarcinogénne účinky (antagonisti vzniku rakoviny)
  • antioxidačný účinok (zabraňuje poškodeniu voľnými radikálmi)
  • antimikrobiálna aktivita (pôsobia efektívne proti mikroorganizmom)
  • imunomodulačné (ovplyvňujúce imunitný systém)
  • ovplyvňovanie krvného tlaku
  • vplyv na hladinu cukru v krvi
  • podporuje zažívacie
  • protizápalový účinok
  • antitrombotický účinok (antagonisti pri tvorbe krvných zrazenín)
  • zníženie hladiny cholesterolu 
Scroll to Top
Napíšte mi Zavolajte mi